Pre zníženie energetickej náročnosti je "tesnosť" veľmi dôležitá
Ako sa meria netesnosť domu? Čo je to vzduchotesná vrstva?
Netesnosti predstavujú celkovú priedušnosť obvodového plášťa budovy a tá je stanovená ako hodnota n50. Čím menšia je hodnota, tým je väčšia vzduchotesnosť stavby. Pre pasívny dom s riadeným vetraním so spätným získavaním tepla (rekuperácia) je hraničná hodnota 0,6 h-1 . To znamená, že za jednu hodinu sa v dome nesmie samovoľne (netesnosťami) vymeniť viac vzduchu ako je 60% celkového objemu vzduchu v dome. Pri nízkoenergetických domoch ja to potom hodnota 1,0 h-1 v prípade inštalácie riadeného vetrania s rekuperáciou a hodnota 1,5 h-1 pri nízkoenergetických domoch bez riadeného vetrania.
Čo je n50?
Pri prúdení cez netesnosti vzduchotesnej obálky domu rozlišujeme:
- infiltrácia: prúdenie vzduchu do interiéru, čo znamená zvýšenú tepelnú stratu
- exfiltrácia: prúdenie vzduchu do exteriéru, ktoré predstavuje zvýšené riziko kondenzácie v konštrukcii
Vzduchotesná vrstva tvorí potrebnú súčasť každej obálky domu a je spravidla tvorená:
- na úrovni podlahy tesnou hydroizolačnou vrstvou
- na úrovni obvodových stien (konštrukcií) napr. súvislou omietkou, či parotesnou zábranou
- na úrovni strechy napr. vrstvou parotesnej zábrany vo forme OSB dosiek s preplnenými spojmi, železobetónové stropné dosky alebo riešenie masívných striech a stropov od výrobcu XELLA - YTONG Klasik
Aké sú výhody masívych stropov z rady YTONG Klasik?
- vysoká vzduchotesnosť konštrukcie strechy (vhodné pre pasívne a nízkoenergetické domy)
- excelentná ochrana pred prehrievaním interiéru
- vysoká požiarna odolnosť (nehorľavá konštrukcia)
- nulové riziko napadnutia plesňami, hnilobou alebo hmyzom
- vysoká únosnosť hotovej konštrukcie aj pri väčších rozpätiach
- variabilné umiestnenie priečok
- veľmi dobrý akustický útlm
Všetky tieto úrovne musia byť vzduchotesne spojené vrátane konštrukčných prechodov výplní otvorov, s výnimkou funkčných škár výplní otvorov či iných funkčných škár.
Funkčné škáry sú tiež súčasťou každej obálky domu. Najčastejšie sú tvorené škárou medzi rámom a krídlom okna, alebo vchodových dverí. Pre zaistenie dokonalej neprievzdušnosti je vhodné využiť rám s trojitým tesniacim profilom, ideálne so skrytými závesmi (pánty sú umiestnené medzi tesniacimi a neprerušujú ich).
Vedeli ste, že...
Ročné tepelné straty infiltrácií (nechcené prenikanie vzduchu škárami v obálke domu) pri bežnej slovenskej novostavbe dosahujú hodnoty okolo 15-20 kWh/(m2a) ? Sú to maximálne hodnoty celkovej ročnej tepelnej straty celého pasívneho domu podľa slovenskej legislatívy.
Pri pasívnych domoch, kde je požadovaná vzduchotesnosť daná maximálna hodnota koeficientu neprievzdušnosti n50 =0,6 tvorí ročné tepelné straty infiltrácie približne 3,5 kWh/(m2s). Aj to je veľa, približne 20% ročnej tepelnej straty pasívneho domu. Preto má veľký význam zamerať sa na odstránenie všetkých nechcených netesností v obálke domu, ale predovšetkým ich predchádzaniu a tým dosiahnutie čo najnižších hodnôt vzduchotesností n50.
Vady a poruchy vo vzduchotesnej vrstve
Vzduchotesná vrstva oddeľuje vnútorný vykurovaný priestor, prípadne riadene vetraný priestor, od vonkajšieho okolia. Vady môžeme deliť do týchto kategórií:
- chyby vo fáze prípravy projektu alebo úplná absencia vzduchotesných opatrení v projektovej dokumentácii (absencia detailov)
- vady pri realizácii – dodaný chybný materiál, neodborná montáž, ignorácia systému vzduchotesniacich opatrení
- poruchy v dôsledku chybnej alebo nedostatočnej kontroly, či absencie predbežného merania prievzdušnosti
- vady spôsobené neúmyselným alebo úmyselným poškodením vzduchotesných opatrení v priebehu nadväzujúcich stavebných prác
- chyby zapríčinené neodbornou údržbou alebo jej absenciou, poškodením v priebehu užívania domu
Defekty vo vzduchotesniacej vrstve obálky domu vznikajú nechcené a na rôznych miestach, ktoré sa dajú až na pár výnimiek dopredu ťažko odhadnúť. Nie je možné dopredu určiť ich výskyt, a to ako aj z hľadiska početnosti, tak aj z rozsahu.
Prečo musí byť dom tesný? Aké sú dôsledky netesností?
Netesnosti, ktoré sú nežiadúce majú radu negatívnych dôsledkov, preto je potrebné ich výskyt systematicky obmedzovať. Odstránenie nechcených netesností nie je v rozpore s hygienickými požiadavkami na prívod čerstvého vzduchu do stavby – ten by mali zaisťovať vetracie systémy (či už riadený s rekuperáciou, alebo pravidelné vetranie oknami a pod.).
Medzi najvážnejšie dôsledky potom patria:
- horšia kvalita vnútorného prostredia vplyvom prúdiaceho chladného vzduchu (prievan, znížená kvalita čerstvého vzduchu)
- znížená kvalita vnútorného prostredia v dôsledku ochladeniu vnútorného povrchu v miestach netesností
- zvýšené riziko kondenzácie vo vnútri konštrukcie spôsobenej intenzívnym prenosom vlhkosti a prípadný vznik plesní
- vznik a urýchlenie degradačných procesov v okolí netesností a skrátenie životnosti celej konštrukcie, izolačných materiálov alebo časti stavby
- znížená účinnosť riadeného vetracieho systému a spätného získavania tepla (rekuperácia)
- vyššia tepelná strata domu a v dôsledku toho zvýšenie nákladov na energie
- horšie akustické vlastnosti obálky domu
Vzduchotesnosť obálky domu sa dá spoľahlivo určiť len meraním. Netesnosti v obálke domu vznikajú do značnej miery náhodou, v priebehu projektovej prípravy a realizácie domu, takže býva obtiažné dopredu odhadnúť ich množstvo a vlastnosti. Význam meraní je teda pre kontrolu reálne dosiahnuté vzduchotesnosti kľúčový.
Čím vyššiu vzduchotesnosť stavby je potrebné dosiahnuť, tým vyšší dôraz musí byť kladený na kvalitu vykonania vzduchotesniacej vrstvy. Čím menej energeticky náročný projekt má byť realizovaný, tým vyššie požiadavky budú na kontrolu vzduchotesností kladené.